Skip to main content

Výkup zálohovaných PET fliaš a plechoviek je u nás na Slovensku už 10 mesiacov realitou. Tento krok zo strany Ministerstva životného prostredia sa javí ako jeden z najefektívnejších nástrojov ako zredukovať výskyt plastového odpadu v prírode. Za pol roka od zavedenia vratných fliaš a plechoviek bolo odovzdaných na recykláciu 440 miliónov kusov plastových obalov.

Mimovládna organizácia Save Nature by Čivas, ktorá sa zaoberá čistením odpadu eviduje v prírode menej plastovných fliaš, no háld smetí v lesoch a povodí riek je ešte stále žalostne veľa. Dôkazom je aj skládka pri obci Byšta, ktorá má podľa dátumov na obaloch okolo 17 rokov.

Je čistenie prírody zbytočné?

Kto to urobí?

Čistenie od odpadu v prírode sa nám môže javiť ako zbytočný proces – v jeden deň je príroda čistá, na ďalší deň či týždeň sa na rovnakej lokalite môže opäť zjaviť narastajúce skladisko smetí. Pozvaní zástupcovia organizácií, inštitúcií a obcí sa však v rámci diskusie okrúhleho stola zhodli na tom, že v prírode je potrebné vykonávať čistenia. Dôvodom je zabránenie kontaminácii podzemných vôd a pôdy a tiež je okrem iného prostredie aktraktívnejšie pre cestovný ruch.

Riešením na vykonávanie čistenia by mohli byť:

Miestne marginalizované komunity – zapojené do čistenia, aby zmenili svoje myslenie a zvýšili povedomie o odpade v koordinácii s mimovládnymi organizáciami. Podľa Ladislava Stupáka z mimovládnej organizácie sa s rómskymi deťmi „dá pracovať, len sa im treba venovať a viesť ich správnym smerom, tieto z Veľkej Idy sú živým príkladom. Za hodinu dokážu vyzbierať aj tridsať vriec odpadu cca 150-200 kg.“ (Save Nature by Čivas, sociálne siete)

Štát by sa mal podieľať na odstraňovaní neidentifikovateľného odpadu – problémom však ostáva to, že odpad musí odstrániť pôvodca odpadu.
Kto je v tomto prípade „štát“? Ministerstvo životného prostredia SR a jeho Environmentálny fond alebo Slovenský vodohospodársky podnik (SVP)? V živej diskusii zaznelo, že pokiaľ sa jedná o SVP, š.p. ktoré by malo byť zodpovedné za nezákonne umiestnený odpad vo vodných cestách, musí na túto činnosť dostávať finančné prostriedky.
Čistenie prírody by následne bolo možné zaplatiť z pokút za nelegálny odpad, sú však potrebné legislatívne zmeny. Ak by obyvatelia obcí odpad neseparovali, poplatok za odpad by mohol byť vyšší, čo by to malo ľudí prinútiť separovať a platiť za odpad menej. Sú obce, kde marginalizované komunity neplatia poplatok za odpad a obce fungujú ako policajti – odoberú im vodičský preukaz.
diskusia o cisteni riek

Diskusia k témam odpadu v menších skupinkách

Ako minimalizovať množstvo odpadu?

Vo všeobecnosti platí, že je potrebné predchádzať vzniku odpadu, využívať obehové hospodárstvo, realizovať „predaj z dvora“, znižovať spotrebu, každý by mal kupovať menej vecí, viac podporovať recyklačné projekty, sprístupňovať zberné dvory mimo okresu/bydliska.

Problémom sú nevysporiadané pozemky, kam sa vyváža nelegálny odpad (vlastník si nie je vedomý negatívnych vplyvov odpadu na prírodu) a tiež nekvalifikovanosť úradníkov v obciach.

Aktuálne neexistuje funkčný systém odpadového hospodárstva, je potrebné inštalovať technické riešenia ako siete a steny na zachytávanie odpadu vo vodných útvaroch, ako sú rieky alebo aj vodné nádrže. Bohužiaľ, na tieto aktivity chýba personál, tiež je nedostatok kapacít na spracovanie zeleného odpadu či nedostatok skládkovania a spracovania nebezpečného odpadu (azbest).

Otázkou takisto ostáva motivácia na čistenie, a či by bolo možné uplatniť represiu. V rámci diskusie zaznelo, že takéto upratovanie v marginalizovaných komunitách by mal vykonávať úrad práce s miestnymi nezamestnanými.

Zvyšovanie povedomia

peter gallovič

Peter Gallovič prednášal na tému Odpadového hospodárstva na Slovensku

Riešením by mohlo byť aj zvyšovanie povedomia detí na školách separovaním odpadu na školách a vysvetľovaním (aj verejnosti), že odpad nepatrí do prírody, ale do koša. V tomto prípade musí byť návod na separáciu a potrebu využitia odpadu ako suroviny viditeľný v každej obci – v škôlkach, školách, autobusových staniciach, v autobusoch, na webovej stránke obce.

Sociálni pracovníci v rómskych osadách by mali osobne a denne pracovať s Rómami a vysvetľovať im situáciu s odpadom a to, že odpad do prírody nepatrí, keďže je to veľký problém v mnohých oblastiach východného Slovenska.

Národný okrúhly stôl je podujatie v rámci projektu Tid(y)Up, zamerané na odpad, odpad v prírode a jeho minimalizáciu. V rámci tohto podujatia odborníci prednášali na témy čistenia riek od odpadu v rámci dobrovoľníctva, ako SVP, š.p. rieši problém odpadov v tokoch riek, o odpadovom hospodárstve na Slovensku a o problémoch odpadového hospodárstva v samosprávach.

Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia obcí Margecany a Družstevná pri Hornáde, zástupcovia KSK v odbore regionálneho rozvoja,  predstavitelia firmy Kosit, a.s., ENVI-CARE GR, s.r.o., CEDS s.r.o., E.P.A. spol. s.r.o., OZ Save Nature by Čivas, OZ Ružínska priehrada a Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. – odštepný závod Trebišov a Košice.

prednasky o odpade

Účastníci Národného okrúhleho stola

Titulná foto: Róbert Neméti

Zaujala Vás táto téma? Pozrite si prezentácie z podujatia

Projekt Tid(y)Up je medzinárodný environmentálny projekt pod vedením hlavného partnera z Maďarska, kde sa v spolupráci s ostatnými zahraničnými partnermi snažíme znížiť znečistenie vôd plastmi a týmto spôsobom zlepšiť kvalitu vody v rieke Tisa (rieka Bodrog je jej prítokom) a dolnom úseku rieky Dunaj.

#dtptidyup #interregtidyup