Mapy zobrazujúce klimatickú zmenu v Košickom kraji
Klimatická zmena sa niekedy zamieňa s pojmom globálne otepľovanie. V našich podmienkach sa skutočne očakáva v najbližších 10 rokoch nárast priemernej teploty o približne 1,2 stupňa Celzia.
So zmenami v klimatickom systéme sú však spojené aj ďalšie zmeny v klimatických premenných. Je možné očakávať rôzne citeľné zmeny – nárast počtu letných a tropických dní, zvýšenie frekvencie prudkých zrážok, vyššia pravdepodobnosť sucha.
Na nasledujúcej mapke sú zobrazené indikátory klimatickej zmeny. Farby znázorňujú očakávané zvýšenie priemernej ročnej teploty. Po umiestnení kurzora na územie obce, resp. po kliknutí sa zobrazia podrobnejšie údaje.
Údaje predstavujú predpokladanú zmenu medzi referenčným obdobím 1981 – 2010 a časovým horizontom 2030 (priemer z obdobia 2021 – 2040). Projekcie indikátora do budúcnosti boli počítané na základe globálnych a regionálnych klimatických modelov. Mapové spracovanie bolo vykonané na základe GIS technológií.
Ďalšia mapa obsahuje údaje vyjadrujúce zraniteľnosť a citlivosť území obcí na klimatickú zmenu.
Citlivosť na klimatickú zmenu sa definuje ako stupeň negatívneho ovplyvnenia systému stimulom súvisiacim s klímou.
Zraniteľnosť je definovaná ako stupeň, do ktorého je systém schopný zvládnuť, resp. vysporiadať sa s dôsledkami klimatickej zmeny, vypočítaná je s využitím indikátorov expozície, citlivosti, aj adaptačnej kapacity.
Farby na mape znázorňujú zraniteľnosť, po presunutí kurzora nad územie obce, resp. po kliknutí sa zobrazia hodnoty indikátorov citlivosti na klimatickú zmenu:
- Citlivosť sídel na riečne povodne
- Vodozádržná schopnosť
- Podiel zosuvných území
- Ohrozenie lesov požiarmi
- Erózia pôdy
- Pôdna organická hmota
Čím je podiel územia ohrozeného povodňami z celkovej plochy intravilánu vyšší, tým je vyššia pravdepodobnosť škôd spôsobených riečnymi povodňami, ktoré môžu byť kvôli klimatickej zmene častejšie.
Ak je vodozádržná schopnosť krajiny dobrá, krajina je menej citlivá na suchá, ale aj na prívalové dažde.
Podiel zosuvných území naznačuje citlivosť územia na prívalové, resp. dlhodobé dažde.
Citlivosť lesov na požiare je citlivosťou na suchá a vlny horúčav, ktoré sa v budúcnosti budú vyskytovať častejšie.
Pôda môže byť rôzne náchylná na vodnú eróziu, v prípade vyššej citlivosti je územie citlivejšie na prívalové dažde.
Pôdna organická hmota (pôdny organický uhlík) je jedným zo základných pôdnych parametrov nakoľko sa zúčastňuje mnohých biologických, chemických i fyzikálnych procesov, ktoré v pôde prebiehajú a ovplyvňuje produkčné aj mimoprodukčné funkcie pôdy. Nedostatok vlahy a zvýšené teploty majú nepriaznivý vplyv na zásoby pôdnej organickej hmoty.
Adaptačná kapacita
Adaptácia znamená predvídanie nepriaznivých účinkov zmeny klímy a prijímanie vhodných opatrení na prevenciu alebo minimalizáciu prípadných škôd alebo využitie príležitostí, ktoré môžu vzniknúť.
Adaptačná kapacita je definovaná ako „schopnosť systému prispôsobiť sa zmenám klímy (vrátane miernych odchýlok až extrémov), zmierniť potenciálne škody, využiť príležitosti alebo vyrovnať sa s následkami“. Adaptačná kapacita zahŕňa prispôsobenie správania, zdrojov a technológií.
Podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov vyjadruje vzdelanostnú úroveň. Kvalifikovaní, informovaní a vzdelaní ľudia zvyšujú schopnosť prispôsobenia. Je vysoko pravdepodobné, že prístup k správnym informáciám povedie k vývoju adaptačných možností, ktoré sú aktuálne a vhodné. Na druhej strane nedostatok vzdelaných a kvalifikovaných ľudí môže znížiť schopnosť komunity v obci sa prispôsobiť.
Dostupnosť je jeden aspekt infraštruktúry, ktorý podporuje schopnosť adaptácie obce. Vyjadruje to, ako ľahko a rýchlo sa môže záchranná služba dostať ku obyvateľom danej obce alebo ako ľahko môžu obyvatelia obce opustiť zasiahnutú oblasť. Platí to najmä v prípade extrémnych prejavov počasia, ktorých predpokladané zvýšenie je v Európe stále neisté, ale možné.
Vybudovaná a dobre fungujúca vodárenská infraštruktúra sú dôležitými aspektmi z hľadiska adaptácie, z dôvodu vysokej pravdepodobnosti vplyvu zmeny klímy na podmienky zásobovania vodou a čistenie odpadových vôd. Predpokladá sa, že vplyvy zmeny klímy na jednotlivé obce budú rôzne, no zlepšenie existujúcej vodnej infraštruktúry by malo viesť k zvýšeniu schopnosti adaptovať sa na klimatické zmeny.
Ekonomické zdroje, ako už bolo uvedené, sú dôležité pre schopnosť obcí v regióne prispôsobiť sa. Rozsah, v akom je časť obyvateľstva obce závislá od ostatných členov obce, odráža dostupnosť zdrojov na adaptáciu.
V nesledujúcej tabuľke sú uvedené návrhy adaptačných opatrení špecifikované pre jednotlivé obce Košického kraja.
Postup:
1. vyberte okres, v ktorom sa nachádza obec, ktorú máte záujem zobraziť
2. vyberte obec
Po výbere okresu a obce sa v dolnej časti okna zobrazia opatrenia, resp. aktivity:
Zdroj údajov: Adaptačná stratégia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy v Košickom kraji. Priamo v dokumente sú uvedené presnejšie informácie o pôvode údajov.
https://www.datawrapper.de/_/UoyOF/
[…] Vychádzajúc z tejto metodiky, vypracovali sme Adaptačnú stratégiu na dôsledky klimatickej zmeny v Košickom kraji v rokoch 2017 – 2018, ktorá slúži ako prierezový strategický dokument a ktorá navrhuje adaptačné opatrenia s cieľom znižovať možné negatívne dôsledky zmeny klímy a využívať ich pozitívne účinky. Výstupy sú premietnuté do úrovne jednotlivých obcí a ich zobrazenie s využitím geografických informačných systémov. […]