Environmentálne problémy sa týkajú nás všetkých, či už si tento fakt uvedomujeme alebo nie. Existujú ľudia, ktorí sa týmto problémom venujú na plný úväzok. Anna Grenčíková je jednou z nich a patrí medzi slovenské vedkyne, ktoré sa snažia bojovať proti mikroplastom, ktoré jeme a vdychujeme.

Je členkou vedeckého tímu zaoberajúcim sa výskumu mikroplastov a takisto interná doktorandka Oddelenia environmentálneho inžinierstva na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. V rozhovore s ňou sa dozviete viac o tom, odkiaľ mikroplasty pochádzajú a aj to, prečo je dôležité venovať zvýšenú pozornosť tejto téme.

ARR: Anna, ako ste sa dostali k štúdiu mikroplastov?

V škole som dostala za úlohu spraviť krátku literárnu rešerš na túto tému. Naliehavosť témy ma natoľko zaujala, že som následne požiadala o zmenu témy dizertačnej práce (pôvodná sa mala venovať nanomateriálom).

Impulzom bola i podpora kamarátky, ktorá sa o tému taktiež zaujímala a s ktorou sme sa spoločne pustili do jej propagácie na environmentálnych festivaloch (Nasuti 2018) či čiastkovo i prostredníctvom podcastového projektu (Zvedkyne).

ARR: Sme radi, že sa tejto téme venujú vedci aj na Slovensku. Pojem mikroplastov je stále pomerne neznámy a nový, mohli by ste nám ešte na úvod priblížiť, odkiaľ tieto mikroplasty pochádzajú?

Podľa pôvodu je možné mikroplasty rozdeliť na dve veľké skupiny.

Prvou sú primárne mikroplasty, ktoré sú cielene vyrábané v rozmeroch definujúcich mikroplasty (plast veľkosti pod 5 mm).
Pod túto skupinu spadajú napríklad priemyselne vyrábané pelety, ktoré slúžia na výrobu väčších plastových výrobkov, alebo mikroguľôčky (microbeads), kedysi hojne pridávané do kozmetických produktov.

Druhou skupinou sú sekundárne mikroplasty, ktoré vznikajú fragmentáciou väčších kusov plastov. Práve táto skupina tvorí dominantný zdroj mikroplastov v životnom prostredí.

Výraznou a dosť problémovou podskupinou sú mikrovlákna uvoľňované zo syntetického oblečenia pri každom praní a sušení, kedy je oblečenie mechanicky namáhané.

Sekundárne mikroplasty sa môžu časom tvoriť z akéhokoľvek kusu vyhodeného plastu v závislosti od jeho vlastností a vlastností prostredia, v ktorom sa nachádza.

„Činitele prispievajúce k fragmentácii plastov väčšinou pôsobia synergicky – spolupracujú, a tým urýchľujú rozpad plastov. Pekným príkladom je krehnutie štipcov na prádlo, ktoré sú dlhodobo vystavované slnečnému žiareniu a niekedy sa rozpadnú v ruke už pri najmenšom namáhaní.“

ARR: Plastové štipce na prádlo sa snáď nájdu v každej bežnej domácnosti. Anna, spomínali ste aj naliehavosť témy a zmenu témy dizertačnej práce. Prečo je podľa vás podstatné venovať tejto oblasti zvýšenú pozornosť? Sú mikroplasty naozaj také nebezpečné?

Doterajšie výskumy naznačujú, že mikroplasty môžu negatívne vplývať na jednotlivé zložky životného prostredia i na organizmy v nich žijúce vrátane ľudskej populácie.

Niektoré mikroplasty môžu prispievať k zmene vlastností pôd, akými sú napríklad retencia vody, objemová hustota alebo dostupnosť nutrientov (V súčasnosti sú sledované najmä formy dusíka, ktorých pomer je dôležitý pre správne fungovanie pôdnej mikroflóry.

Ak dochádza k zmenám pôdneho prostredia následne dochádza k zmenám zastúpenia mikroorganizmov v nej. Toto môže mať výrazný vplyv na niektoré z rastlín, vrátane tých poľnohospodárskych. Rastliny pestované na tejto pôde vykazujú nižšiu výťažnosť biomasy a tu sa dostávame k bodu, ktorý už vplýva na ľudskú populáciu a jej potravové nároky).

Mikroplasty v pôdach môžu meniť i teplotné pomery v pôde – pôda/pláž sa prehrieva pomalšie a celkovo dosahuje nižšie teploty. Toto môže mať fatálny vplyv na populácie korytnačiek, u ktorých sa pri nižšej teplote rodia iba samci.

Množstvo negatívnych vplyvov je možné sledovať i pri priamom kontakte organizmu s mikroplastom.

Najmenšie z organizmov (zooplanktón) sú častokrát vystavované mechanickému poškodeniu v prípade, že si mikroplast zamenia za svoju prirodzenú potravu.
U niektorých druhov, ktoré boli v laboratórnych podmienkach vystavené mikroplastom určitej veľkosti, bolo sledované tendenčné vyberanie si čo najmenšej potravy (menšej ako dané mikroplasty) po presune do nekontaminovaného prirodzeného prostredia.

Toto viedlo k podvýžive jedincov a zníženej schopnosti populácie liahnuť životaschopných jedincov. Uvedené opäť môže mať vplyv na zníženie počtu i rozmanitosti druhov organizmov.

U väčších živočíchov sa mechanický vplyv mikroplastov prejavuje zvýšenou rýchlosťou prechodu potravy tráviacou sústavou, čo opäť vedie k zníženému príjmu živín z potravy.

(Urýchlený tranzit potravy tráviacou sústavou bol sledovaný i u ľudských dobrovoľníkov v štúdiách z 80. a 90. rokov)

V závislosti od veľkosti organizmu, veľkostí a počtu prijatých mikroplastov môže dochádzať k blokovaniu tráviacej a vylučovacej sústavy a následnému úhynu organizmu.

Na organizmy môžu nepriaznivo vplývať i látky, ktoré sú z mikroplastov uvoľňované. Takýmito látkami môžu byť rôzne aditíva pridávané do plastov na zlepšenie ich vlastností (farbivá, retardéry horenia,…). Častokrát sa jedná o látky zdraviu škodlivé, karcinogénne alebo vplývajúce na endokrinný systém.

Niektoré z mikroplastov disponujú schopnosťou viazať na svoj povrch i látky z prostredia. Ak sa bavíme o vodnom prostredí, tak to môžu byť hydrofóbne väčšinou perzistentné (ťažko odbúrateľné) polutanty (napríklad polychlórované bifenyly, polyaromatické uhľovodíky, DDT a podobne). Tie sa na povrchu mikroplastov koncentrujú. Po požití mikroplastu organizmom však môžu byť znovu uvoľnené a koncentrované v tkanivách organizmu.

Niektoré z mikroplastov disponujú schopnosťou viazať na svoj povrch i látky z prostredia. Ak sa bavíme o vodnom prostredí, tak to môžu byť hydrofóbne väčšinou perzistentné (ťažko odbúrateľné) polutanty (napríklad polychlórované bifenyly, polyaromatické uhľovodíky, DDT a podobne). Tie sa na povrchu mikroplastov koncentrujú. Po požití mikroplastu organizmom však môžu byť znovu uvoľnené a koncentrované v tkanivách organizmu.

Existuje množstvo výskumov popisujúcich vzorky mäkkýšov, kôrovcov, rýb ale i vtákov ktoré boli kontaminované vyššími koncentráciami jedovatých látok.

Jedná sa i o živočíchy, ktoré sú lovené pre ľudskú potrebu. V súčasnosti prebiehajú i výskumy, ktoré sa zaoberajú možnosťou prenosu baktérií alebo vírusov z prostredia do organizmu prostredníctvom mikroplastov.

ARR: Čiže v podstate sa - my ľudia - dostávame k mikroplastom cez všetko, čo jeme, či už sú to rastliny alebo bežné mäsové výrobky?

Skôr nás ovplyvňujú dvoma spôsobmi; niektoré potraviny ich čiastočky obsahujú, niektoré sú nimi nepriamo ovplyvnené – rastliny (tie ich priamo neprijímajú a teda cez rastliny sa k nim priamo nedostaneme ani my).

ARR: Aha. V každom prípade je to celkom zlá správa. A ako sme na tom s výskumom mikroplastov na Slovensku?

veda

Naša výskumná skupina na Oddelení environmentálneho inžinierstva FCHPT STU sa téme mikroplastov venuje od roku 2018.

V súčasnosti je veľa úsilia vynakladaného na získanie finančných prostriedkov, ktoré by pokryli vybudovanie špičkového laboratória venovaného čisto výskumu mikroplastov (najmä čo sa týka monitoringu mikroplastov v reálnych vodách).

Doterajší praktický výskum zameriavame na štúdium toxicity mikroplastov na rastliny i vodné organizmy ako i na samotné prostredie – vodu, pôdu.
Skúmané sú i možnosti tvorby mikroplastov v životnom prostredí (veľkou otázkou sú napríklad i bioplasty a potvrdenie/vyvrátenie vzniku mikroplastov v ich prípade – nejaké štúdie existujú, ale zatiaľ je ich málo a neponúkajú komplexné závery).

ARR: Anna, čo by z vášho pohľadu mohlo napomôcť k zlepšeniu tejto dosť alarmujúcej situácie?
Poznáte nejaké príklady dobrej praxe?

Určite prevencia vzniku problému :). V tomto prípade sa jedná napríklad o redukciu jednorázových plastov, šetrnejšie pranie, zodpovedný výber kozmetiky (i k sebe i k životnému prostrediu), znovuvyužitie odpadových materiálov…. Za všetkými krokmi stojí správna edukácia a motivácia.

V niektorých krajinách existujú hnutia, ktoré poskytujú rodinám pomoc v podobe školských pomôcok pre deti výmenou za vyzbierané plastové fľaše. Existujú organizované zbery (nielen) plastového odpadu v okolí riek, spojené aj s pozitívnym environmentálnym ale i spoločenským dopadom.

Pri takýchto aktivitách je zodpovednosť za stav životného prostredia (častokrát chýbajúci alebo hrubo ignorovaný element) vštepovaná i najmladším generáciám, čo do budúcna pokladám za významný krok.

„Citeľná zmena k lepšiemu si vyžaduje ale i kroky presahujúce jednotlivca. Environmentálne cítenie by preto malo byť i vecou štátu, ktorý by mal podnikať kroky vedúce k zlepšeniu situácie. (Také, aby “zelené” riešenia boli ľuďom dostupné (i finančne) a ich význam vysvetlený).“

Slečna Grenčíková, ďakujeme, že ste si na nás našli čas. Veríme, že aj týmto rozhovorom prispejeme k zvýšenej pozornosti výskytu mikroplastov okolo nás a k zamedzeniu zbytočného odpadu. Držíme palce v ďalších krokoch výskumu a sme radi, že aj na našom malom Slovensku dokážeme udržať krok so svetom aj v oblasti vedy a výskumu.